Program - Labyrint Štiavnica

Piargska brána

Čas sprevádzania: piatok (10. máj) 17:30, 18:30

Miesto stretnutia: pod Piargskou bránou, J. K. Hella 406/4

Lektor: Iveta Chovanová

Piargska brána (1554) zabezpečovala ochranu vstupu do mesta od juhozápadu (od Levíc). Po 150 – ročnej okupácii, v barokovej etape objekt zmenil charakter. Prestavbou strohej obrannej stavby vznikla elegantná reprezentatívna vstupná mestská brána, ktorá svojim originálnym výrazom formovala výraz vstupu do Banskej Štiavnice.

Počas etáp konsolidácie a opätovne nastupujúcej prosperity bolo viacero prvkov mestskej fortifikácie zbúraných, okrem iných aj Belianska brána a Dolná (Krupinská brána). Piargska brána tak zostala ako jediná pôvodná renesančno – baroková vstupná brána do mesta.

Piargska brána v 20. storočí bola využívaná na obytné účely, neskôr sa dostala do správy pamiatkarov. Počas tzv. komplexnej obnovy, ktorá bola v objekte realizovaná na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia, boli zrealizované viaceré nevhodné stavebné zásahy a technológie, v dôsledku ktorých boli poškodené, znehodnotené a zredukované pamiatkové hodnoty objektu. Naviac technológie a materiály, ktoré boli použité, boli zdrojom zvýšeného vlhnutia objektu a boli štartérom závažných stavebných porúch. V dôsledku toho sa brána postupne dostávala do stavu vážneho narušenia.

https://www.obnova.eu/portfolio/piargska-brana-banska-stiavnica/

Tajomstvá tajchu Rozgrund

Čas sprevádzania: piatok (10. máj) 16:30

Miesto stretnutia: autobusová zastávka Rozgrund jazero, GPS: 48°28'43.709"N, 18°52'27.814"E

Lektor: Václav Koleda

Maximálny počet účastníkov: 15

Tajch Rozgrund, ktorý je známy aj pod pomenovaniami ako Štiavnické jazero alebo Štiavnický rybník, sa nachádza sa vo Vyhnianskej doline. Projekt tajchu vypracoval Samuel Mikovíni v roku 1741. V rokoch 1743 – 44 bola stavba pod jeho vedením zrealizovaná. Tajch sa môže pýšiť zaujímavosťou, že až do roku 1859 (do vybudovania priehrady Meurad v Alžírsku), celých 111 rokov, držal svetové prvenstvo v uhle sklonu sypanej hrádze. Čo sa týka objemu vody, prekonal aj Počúvadlo a je celkovo druhým najväčším tajchom. Tým sa vlastne potvrdila technická vyspelosť jeho realizátorov.

Aj plnenie tajchu bolo dômyselným spôsobom riešené z prevažnej časti z cudzieho povodia vybudovanými prívodnými jarkami, Rozgrundským (západným) v pôvodnej dĺžke cca 1 900 m a Schönlindenskými jarkami v pôvodnej dĺžke cca 1 500 m z plochy povodia cca 3,5 km². Ďalej bola voda privádzaná z vlastného povodia Teplým potokom ako hlavného prítoku a z vedľajších prítokov (pôvodnej štôlne Rafael) zo západnej časti tajchu, z južnej časti zo štôlne Roxner Ignác a z ďalších dvoch horských bystrín z východnej časti tajchu z plochy cca 1,5 km².

Ešte dômyselnejšie bola využívaná voda, ktorá najskôr poháňala banské strojné zariadenia, najmä čerpacie stroje a následne ďalej spolu už aj s vyčerpanými banskými vodami na vybudovaných viacerých spádoch vo Vyhnianskej doline poháňala ešte strojné úpravnícke zariadenia (stupy, splavy a pod.). Príkladom je rok 1768, keď v šachte Leopold v Bankách boli postavené Karolom Jozefom Hellom dva vodostĺpcové čerpacie stroje, s ktorými sa vyčerpávala voda z hĺbky 99,2 m. Pohonná voda bola privádzaná vrchným náhonným jarkom – Leopoldšachtovým z výpustného systému tajchu. Každý z nich mohol spotrebovať cca 2 300 m³/24 h vody, aby zo spomínanej hĺbky vyčerpal cca 1 300 m³/24 h. Vyčerpaná banská voda spolu s vodou už raz použitou poháňala nielen stupy Hoferštôlnianskeho ťažiarstva, ale na vybudovaných spádoch vo Vyhnianskej doline aj ďalšie stupy z iných ťažiarstiev.

Po ukončení banskej činnosti v Rozgrunde, na Bankách a vo Vyhniach voda z vodnej nádrže – z tajchu Rozgrund slúžila pre potreby továrne Karola Kachelmanna vo Vyhniach a tiež ako zdroj pitnej vody pre Banskú Štiavnicu.

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tiavnick%C3%A9_jazero

Židovský cintorín

Čas sprevádzania: sobota (11. máj) 11:00

Miesto stretnutia: Dom smútku (Ciduk hadin), GPS: 48°27'20.843"N, 18°53'51.072"E, prístup po poľnej ceste pod Novým zámkom

Lektor: Beata Rückschloss Nemcová

Židovský cintorín, sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin). Ktovie, kde sa túlal dizajnér tejto budovy, alebo možno iba obdivoval južanskú architektúru vo vzácnych cestopisoch alebo pohľadniciach. Môžeme popustiť uzdu fantázii tak ako on. Ciduk hadin postavili v maurskom štýle, ktorý je typickým prvkom španielskej architektúry. Nijako však nenarúša celkový dojem z centra mesta, keďže je situovaný v skrytej, ba až zalesnenej časti jeho širšieho centra. A iba pozorné oko si všimne vytŕčajúcu kupolu spoza hustých korún okolitých stromov. Záznamy o existencii tejto budovy siahajú do roku 1863, ale samotné hroby sú staršieho dáta, čo znamená, že Židia si na tomto mieste pochovávali svojich blízkych ešte skôr, ako našli prostriedky na stavbu domu smútku.

Nevieme, ako prebiehali pohrebné obrady pred postavením domu smútku, avšak s jeho existenciou už židovská komunita mohla naplno rozvinúť aj túto stránku svojich zvyklostí – neologických či ortodoxných. Aj tu bol život židovskej komunity silne ovplyvnený prostredím a dobou. Zostali však prvky, ktoré boli nemenné a vždy rešpektované. V tradičných židovských komunitách sa v dňoch pred pohrebom a po ňom dodržiavalo niekoľko zvykov a tradícií.

Pred pohrebom sa telo zosnulého tradične umylo a oblieklo do jednoduchého bieleho rubáša, známeho ako „tallit katan“. Rodina obyčajne položila zosnulého na podlahu, nohami smerom k dverám, a zapálili sviečku. Pred pohrebom bolo zvykom, že telo zosnulého sa určitý čas uchovávalo doma. Toto obdobie sa nazýva „šmira“ a zahŕňa stráženie tela, uistenie sa, že nie je ponechané osamote, a recitovanie modlitieb. Členovia rodiny alebo priatelia zosnulého sa striedali v strážení a považovalo sa to za spôsob, ako si uctiť zosnulého a poskytnúť rodine útechu. Telo sa potom uložilo do jednoduchej drevenej rakvy a položil sa cezeň modlitebný šál (tallit). Rodina a priatelia zosnulého sa zvyčajne zhromaždili, aby predniesli modlitbu, „smútočný kadiš“, a recitovali žalmy a iné modlitby.

V deň pohrebu – obyčajne do 24 hodín od úmrtia – sa telo zvyčajne odviezlo na drevenom čiernom koči, nasledoval sprievod na cintorín, kde sa konal pohreb. Na cintoríne pohrebný obrad zvyčajne zahŕňal prednes modlitieb a účasť rabína alebo iného náboženského vodcu. Jeho súčasťou bol aj tradičný akt hádzania hliny na rakvu, známy ako „kriah“, ktorý vykonávali najbližší členovia rodiny na znak svojej účasti na pohrebe. Na začiatku obradu si príbuzní natrhli kus odevu – rukáv, vrecko na kabáte – na znak smútku, neskôr sa používali čierne stužky.

Po pohrebe rodina a blízki priatelia zosnulého zvyčajne držali šivu, čo je sedemdňové obdobie smútku. Počas šivy rodina zvyčajne prijímala návštevy vo svojom dome a recitovali sa modlitby a žalmy. Okrem toho sa po šive začalo obdobie smútku nazývané „šlošim“, ktoré trvalo 30 dní. Počas šlošim bolo zvykom, že rodina sa nezúčastňovala na večierkoch ani iných oslavách a naďalej recitovala smútočný kadiš.

Pár týždňov po pohrebe umiestnili na hrobové miesto náhrobný kameň. A tie na našom štiavnickom židovskom cintoríne tiež reflektujú dobu, kedy osoba zomrela. Nápisy na náhrobných kameňoch sú napísané v rôznych jazykoch či ich kombináciách, podľa toho, ktorý jazykový úzus prevažoval. Nájdeme na nich nápisy v hebrejčine, nemčine, maďarčine i v slovenčine. Tie hebrejské sú určite najzaujímavejšie. Mnohé sú originálnou básňou neznámeho autora, ktorý opisoval život nebožtíka – občas aj vtipne a nie pateticky. Často hovoria o povolaní nebožtíka či o tom, akú úlohu zastával v komunite. Sú rýmované a každý verš sa začína na jedno z písmen mena nebožtíka. Treba si však uvedomiť, že meno v hebrejčine sa môže líšiť od jeho civilnej verzie. Každý nápis v hebrejčine sa začína slovami „tu leží“. Nápisy v ostatných jazykoch sú skôr faktografickejšie, uvádzajú dátumy narodenia a úmrtia.

Mnoho židovských cintorínov je orientovaných smerom na Jeruzalem. Aj o tomto našom by sme to v zásade mohli potvrdiť, ale o presnosti by sme sa hádať nemohli. Nájdeme na ňom však aj „poschodové“ hroby, kde je pochovaných viacero príbuzných akoby v „poschodiach“ – dôvody boli pravdepodobne rôzne – od príbuzenských po finančné či priestorové možnosti.

Na štiavnickom židovskom cintoríne je 268 hrobov, na ktorých sme boli schopní rozlíšiť meno pochovaného, ale je mnoho takých, u ktorých takáto identifikácia nie je možná, nakoľko cintorín čelil a čelí mnohým devastačným a deštrukčným vlnám miestnych rozkrádačov, nacistov, vandalov či iba hlupákov. Podarilo sa nám však v spolupráci s miestnou strednou školou vytvoriť jeho zameranie a umiestniť tak nákres i zjednodušiť vyhľadávanie jednotlivých hrobov priamo na webe virtualnastiavnica.sk. Skúste, možno nájdete svojich príbuzných. Sú tu mená, o ktorých som písala – Wassermannovci, Gemeinerovci, Goldbergerovci... a desiatky ďalších, ktorých osudy azda niekedy ešte odhalíme.

Ak by ste však chceli priniesť kvety, je to zbytočné. Aj sviečky, aj iné ozdoby. To všetko je márnosť s krátkou životnosťou. Starým dobrým zvykom je dať kamienok na čelo hrobu. A i toto má mnoho vysvetlení. Jedno z nich hovorí o putovaní Židov púšťou, keď nebožtíkov iba prihrnuli kameňmi. Druhé súvisí so známym „prach si a v prach sa obrátiš“. Tretie je o trvalej spomienke, ktorá sa nerozpadne. Je aj jedno také vtipné: ak zaťažíš kameň kameňom, nebožtík už nevylezie. Aj toto je židovská demokracia – možnosť výberu v každej oblasti.

https://zidovskycintorinstiavnica.sk/

Program Labyrintu

Piatok, 10. máj

Sobota, 11. máj

Program Labyrintu

Piatok, 10. máj

Sobota, 11. máj

Piargska brána<img class="alignright wp-image-124" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/Banska_Stiavnica_-_Piargska_brana_-_2020-300x200.jpg" alt="Piargska brána" width="300" height="200" data-eio="l" />

Tajomstvá tajchu Rozgrund<img class="size-medium wp-image-126 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/Banska_Stiavnica_-_tajch_Rozgrund-300x200.jpg" alt="Tajch Rozgrund" width="300" height="200" data-eio="l" />

Židovský cintorín<img class="size-medium wp-image-165 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/zidovsky-cintorin-bs-300x200.webp" alt="Židovský cintorín v Banskej Štiavnici" width="300" height="200" data-eio="l" />

Veža farského kostola

Evanjelický a panský cintorín<img class="size-medium wp-image-491 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/04/ev-cint-300x200.jpg" alt="Evanjelický cintorín" width="300" height="200" data-eio="l" />

Banský archív - cesta v čase<img class="size-medium wp-image-290 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/bansky-archiv-300x200.jpg" alt="" width="300" height="200" data-eio="l" />

Penzión Nostalgia<img class="size-medium wp-image-148 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/nostalgia-300x200.jpg" alt="" width="300" height="200" data-eio="l" />

Zákutia Evanjelického kostola<img class="size-medium wp-image-282 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/ev-kostol-bs-300x200.jpg" alt="" width="300" height="200" data-eio="l" />

Pracháreň<img class="size-medium wp-image-152 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/Banska_Stiavnica_-_pracharen-300x203.jpg" alt="" width="300" height="203" data-eio="l" />

Veža kostola v Banskej Belej<img class="size-medium wp-image-311 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/kostol-bbela-300x200.jpg" alt="" width="300" height="200" data-eio="l" />

Objavovanie skrytých zákutí Kalvárie<img class="size-medium wp-image-300 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/03/KalvHK-300x213.jpg" alt="" width="300" height="213" data-eio="l" />

Kostol sv. Kataríny

Chemická škola<img class="size-medium wp-image-494 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/04/chem-skola-300x200.jpg" alt="" width="300" height="200" data-eio="l" />

Bašta Štiavnické Bane<img class="size-medium wp-image-499 alignright" src="https://labyrintstiavnica.sk/wp-content/uploads/2024/04/basta-piarg-300x200.jpg" alt="" width="300" height="200" data-eio="l" />

Piargska brána

Tajomstvá tajchu Rozgrund

Židovský cintorín

Evanjelický a panský cintorín

Banský archív - cesta v čase

Penzión Nostalgia

Zákutia Evanjelického kostola

Pracháreň

Veža kostola v Banskej Belej

Objavovanie skrytých zákutí Kalvárie

Chemická škola

Bašta Štiavnické Bane